Hrad Plaveč sa týči nad rovnomennou obcou na východnom Slovensku. Stojí na menšom skalnom výbežku a z východnej strany sa terén strmo dvíha. Nájdete ho priamo nad hlavnou cestou spájajúcou Prešov so Starou Ľubovňou. K hradu sa dostanete autom alebo pešo.
,, Hrad Plaveč "
(Latinsky: castrum Palocha, arx Palotsa)
História
Hrad Plaveč dostal svoje meno podľa pôvodných majiteľov, šľachtického rodu Plavcov, ktorým bola v 11. a 12. storočí zverená dôležitá úloha chrániť severné hranice Uhorského kráľovstva. Predpokladá sa, že ešte pred výstavbou kamenného hradu stála na skalnom výbežku aspoň drevená obranná veža na sledovanie neďalekej obchodnej cesty. Prvá nepriama zmienka o hrade pochádza z roku 1269, keď kráľ Belo IV. povolil šľachticovi Vavrincovi, synovi Bohumíra, výmenu majetkov Plaveč a Žehra za iné majetky na Liptove. Z toho možno usudzovať, že vyvýšené miesto nad usadlosťou Plaveč (Palouch) mohlo byť centrom celého panstva.
Hlavnou stavbou panstva bol kamenný hrad, ktorého výstavba bola iniciovaná kráľom. Za jeho staviteľov sú považovaní šľachtici Detrik a jeho syn Arnold zo Spiša. Túto informáciu potvrdzuje aj listina z roku 1294, kde sa spomína výmena kráľovského majetku s hradom Plaveč za panstvo Švábovce pri Poprade, ktorú uskutočnil kráľ Ondrej III. V tejto listine je hrad označený ako „admodum decoratam“, teda veľmi pekný a pôvabný. V tom čase mohol hrad vyzerať ako nepravidelne opevnený murovaný komplex so štvorcovou kamennou vežou na skalnej vyvýšenine a vstupnou bránou. Hrad zostal kráľovským majetkom až do roku 1317, kedy ho získali Drugethovci, konkrétne spišský a abovský župan Filip Drugeth. Už v roku 1342 sa hrad s panstvom opäť stal kráľovským majetkom. Zaujímavosťou je, že v roku 1355 sa priamo pod hradom spomína aj kamenná mýtnica.
V roku 1427 sa hrad s panstvom dostal do rúk pánov Bebekovcov, avšak v ich držbe nezostal dlho. V druhej polovici 15. storočia, presnejšie v roku 1449, sa hradu zmocnilo bratrícke vojsko a stal sa sídlom ich vodcu Petra Aksamita, ktorý ho v roku 1455 dostal do zálohu. Po potlačení povstania v bitke pri Sárospataku obsadil hrad kráľovský prívrženec Imrich Zápoľský a získal ho do svojej držby.
V roku 1505 sa panstvo dostalo do rúk Michala Horvátha z Veľkej Lomnice. Jeden z Michalových vnukov používal meno Juraj Horváth-Palocsay (z Plavča). Táto šľachtická rodina vlastnila hrad až do jeho zániku. Z rokov 1644 – 1645 sa zachoval stručný inventár hradu, z ktorého vieme, že kapitán hradu býval v okrúhlej bašte. Jeho izba mala zelenú kachľovú pec, jednu posteľ a dva drevené stolíky. Hrad mal tri paláce, jeden panský dom, reprezentatívne krídlo a tiež kuchyňu s oknom. Nábytok v interiéri bol už vtedy rozpadávajúci sa a kaplnka hradu v prvej polovici 17. storočia neslúžila svojmu účelu, ale ako sklad. Hrad mal aj svojho zámočníka, ktorý mal na hrade vlastný dom (pravdepodobne išlo o oddelenú časť paláca).
V roku 1715 mal byť hrad zbúraný. Keďže hodnotiaca komisia ho označila za obytný kaštieľ, stavba zostala stáť a šľachta ho mohla naďalej obývať. Pravdepodobne poslednú z najvýznamnejších prestavieb hradu na obytný kaštieľ chcel uskutočniť Ferdinand Palocsay v roku 1830. Chcel zväčšiť a skrášliť okná a prebudovať jednotlivé miestnosti. Nepriazeň počasia a labilnosť sklených rámov však spôsobili, že sklené výplne okien sa časom porozbíjali a sídlo bolo dlhšiu dobu neobývané. V tom čase už šľachta obývala kaštieľ v miestnej obci. Po smrti posledného potomka rodu Alexandra Palocsaya v roku 1857 rod Plaveckých vymrel po meči a hrad zostal vystavený postupnému zániku.
Architektúra
Hoci z hradu Plaveč zostali už len torzá, ktoré sú momentálne postupne konzervované, aj tak ponúkajú nádherný výhľad do okolia. Dominantou stredovekého hradu bola pravdepodobne štvorcová obytná veža, donjon, s vnútornými rozmermi 9 x 8 metrov (1). Podľa dobových vyobrazení mal donjon štyri podlažia a bol postavený na okraji menšieho skalného bloku.
Z južnej strany sa k donjonu pripájal starý palác, ktorý ústil do južnej polkruhovej bašty (2). Táto časť hradu prešla v 19. storočí prestavbou na polkruhovú vežu, ktorá je dnes jedinou zachovanou nadzemnou stavbou pôvodného sídla. Na túto južnú vežu sa napájalo južné krídlo s tromi veľkými miestnosťami, o ktorých sa predpokladá, že slúžili ako reprezentatívne priestory (3).
Na južný trakt nadväzuje juhovýchodná trištvrte-kruhová bašta, v ktorej sa nachádzala aj hradná kaplnka (4). Bašta bola v novoveku prebudovaná na mohutnú vežu s dolným britom. Vstup do hradu na východnej strane (5) je v inventári hradu opísaný ako vchod so železnou mrežou. Na východné krídlo sa napájala severovýchodná polkruhová bašta s izbou kapitána hradu (6).
Na severnej strane stál hradný múr s pristavaným krídlom (7), ktoré bolo v severozápadnej časti priamo prepojené s centrálnou hradnou vežou. Z vonkajšej strany chránila hrad hradba parkánu (8), ktorá zrejme obsahovala menšie otvory pre ručné strelné zbrane. Parkánový múr sa tiahne od severnej budovy obytného krídla až po juhovýchodnú obytnú vežu.
V bezprostrednej blízkosti hradu sa nachádzal majer s hospodárskymi zvieratami a služobníctvom. Na hradnom komplexe zatiaľ nebol vykonaný komplexný archeologický výskum, ktorý by objasnil mnohé neznáme skutočnosti.
Galéria
Použitá literatúra
PLAČEK, M., BÓNA, M., 2007. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: SLOVART, s. 392. ISBN: 978-80-8085-287-0.
GRANČAY, T., 2022. Zabudnuté hrady. Vydavateľstvo Dajama: Krupina. s. 160, ISBN 978-80-8136-144-9.
GRANČAY, T., 2023. Hrady Šariša. In: Krásy Slovenska. [online]. Dostupné na: https://krasy-slovenska.sk/hrady-sarisa/.
SLIVKA, M. VALLÁŠEK, A., 1991. Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, ISBN: ISBN: 80-85174-42-1.
KUŠNÍR, J., 2022. Plaveč. Obec Plaveč, s. 253. ISBN: 978-80-570-3771-2.
Obec Plaveč. In: Hrad Plaveč. [online].Dostupné na: https://plavec.sk/obec/pamiatky-obce/hrad-plavec/.
Hrad Plaveč. In: Varak.hu [online]. Dostupné na: https://varak.hu/Pozoruhodnosti/index/2185-Plavec-Hrad-Plavec/.
Dobová fotografia: Pohľadnica z roku 1910. In: OSZKKepeslap. Hungaricana Gallery [online]. Budapešť: Magyar Nemzeti Levéltár (pre Národnú Széchényiho knižnicu). Dostupné z: https://gallery.hungaricana.hu/en/OSZKKepeslap/1426052/.
Listina z 24. 4. 1482. Maďarský národný archív, Diplomatický archív, sign. DL 215347. In: Hungaricana [online]. Budapešť: Maďarský národný archív. Dostupné z: https://archives.hungaricana.hu/en/charters/view/215347/?pg=0&bbox=-1508%2C-3489%2C4580%2C-54.
Dobová mapa: PRVÉ VOJENSKÉ MAPOVANIE, Habsburská monarchia (Jozefínske mapovanie). Mierka 1:28 800. Okolo 1780-1784. In: Arcanum Maps [online]. Budapešť: Arcanum Adatbázis Kft. Dostupné z: https://maps.arcanum.com/sk/map/europe-18century-firstsurvey/?layers=163%2C165&bbox=2317227.802479529%2C6317101.363283354%2C2326328.586159732%2C6320488.479099241.
